kazateľ3
- 1Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.
- 2Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené,
- 3čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu,
- 4čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,
- 5čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,
- 6čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu,
- 7čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu,
- 8čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju.
- 9Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?
- 10Videl som zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním trápili.
- 11Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Boh, a to tak od počiatku až po koniec.
- 12Viem, že nemajú ničoho lepšieho, než aby sa každý radoval a robil dobré vo svojom živote.
- 13Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boží.
- 14Viem, že všetko, čokoľvek činí Boh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Boh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním.
- 15To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Boh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.
- 16A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezbožnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tiež bezbožnosť.
- 17Povedal som vo svojom srdci: Boh bude súdiť i spravedlivého i bezbožného, lebo každá vec má svoj čas, a tam sa prijde na každý skutok.
- 18Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Boh cúdil, a aby videli, že sú si podobní hovädám.
- 19Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť.
- 20Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.
- 21Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme?
- 22A tak som videl, že nie je ničoho lepšieho nad to, než aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?