kniha jób41
- 1Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?
- 2Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!
- 3Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.
- 4Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.
- 5Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?
- 6Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.
- 7Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.
- 8Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.
- 9Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.
- 10Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.
- 11Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.
- 12Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.
- 13Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.
- 14V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.
- 15Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.
- 16Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.
- 17Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.
- 18Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.
- 19Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.
- 20Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.
- 21Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.
- 22Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.
- 23Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.
- 24Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.
- 25Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.
- 26Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.